Jakub Petráš

www.jakubpetras.sk/index.html

www.dobromysel.org/remeslozivota.html

Kraj: Trnavský Okres: Skalica

Email: remeslozivota(zavináč)gmail.com

Tel: +421 904 898 551

Nástroje: didgeridoo, ľudové slovenské píšťaly – fujarky, koncovky pastierske šesťdierky, dvojačky

Nie je to dávno, v polovici roku 2009, kedy sa mi dostalo do rúk didgeridoo a ja som objavil niečo, o čom som ešte ani nevedel, že je to hudba. Odvtedy sa moja cesta výrobcu uberala rôznymi chodníčkami, kde ako najdôležitejšiu zastávku vnímam návštevu u Mareka Gondu, ktorý mi ozrejmil výrobu nástrojov z vyvŕtanej bazy čiernej. Prekrásne tvary dreva, ktoré dokáže tento vďačný strom vykúzliť, dávajú píšťalkám ich vlastný príbeh, ich skrytý život, ktorý sa snažím spoznať a dať mu pre nás zrozumiteľnú formu. Obľúbeným nástrojom je mi didegridoo, no čím dlhšie sa venujem výrobe a hre, tým viac zisťujem, ako je zvuk píšťal zakorenený v našej kultúre, v našich srdciach, a ako sú mi oveľa bližšie tóniny vetra plynúce z okienka fujary či akejkoľvek inej slovenskej píšťaly, než zvieratková pieseň didgerida.

Prirodzená hudba

Čo sa mi v roku 2009 nejavilo ako hudba, tak to mi je teraz súčasťou každodenného hľadania prirodzeného života. Vtedy som toto slovo vnímal celkom inak, tak ako to bolo nastavené konvenčným prúdom názorov na život človeka. Dnes už hudbu chápem ako niečo, čo sprevádzalo všedný život človeka od narodenia až po smrť. Piesne, ktorými sme určovali rytmus bytia tu stále sú, len sa ich musíme posnažiť nájsť... ale kdeže sú skryté?

Prirodzeno je podľa mňa hlas srdca, ktoré tepe v pravidelnom rytme, je to šelest popadaného lístia pod nohami detí, radostný spev vtáčikov odolávajúcih vlnám divokého severáka, tiež spoločný smiech v kruhu priateľov, pohľad na zelené lúky z vrcholku hôr, chlad ustupujúci príjemnému teplu vychádzajúceho Slnka. V mojom zmýšľaní je to jednoducho pohyb nikdy nekončiacej špirály života v nás a vôkol nás, ktorého veľmi príjemným stvárnením môže byť práve hudba. Táto hudba ale vyžaduje silné hľadanie a spoznávanie seba samého. Podobne ako umelci prenášajú do vlastnej tvorby svoje pocity, myšlienky a nálady, kde práve tento prvok je potom zásadným, prvoradým, tak i v prirodzenej hudbe sú najdôležitejšie prítomné okamžiky a prostredie, v ktorom ich práve prežívame. Tuším, že akákoľvek činnosť, ktorá sa chce nazývať prirodzenou, vyžaduje jemné vedenie srdca a hlboké prijatie seba samého.