Marek Gonda
www.fujarka.cz
Kraj: Zlínsky Okres: Uherské Hradiště
Email: holerad(zavináč)seznam.cz
Tel: +420 608 204 842
Semináre:
- hra na koncovku pre začiatočníkov/pokročilých
- intuitívne hranie - používajú sa rámové bubny, koncovky, chrastítka...
- relaxačné sedenia - prežitok zvuku neobvyklých nástrojov: ngoni, mbira, píšťaly, dvojačky, pentatonické nástroje, didgeridoo, tibetské misky a ďalšie
Hudbu chápem ako príležitosť. Dobrodružstvo. Rád pozývam ďalších ľudí k tomu, aby sme prostredníctvom spoločného hrania inak nahliadli svoj osobný svet, ale tiež to, čo ožíva v rámci danej skupiny. Túžim po tom a hľadám spôsoby, ako hudbe vrátiť miesto v každodennom živote. Ako jej vrátiť rôzne spoločenské funkcie, obradný rozmer.
Pri práci s ľudmi sa zamerievam na to, aby sa oslobodili od presvedčenia, že nevedia hrať. Aby poznali, že nie je na prekážku, že doteraz na nič nehrali.Ľuďom dávam do rúk jednoduché tradičné nástroje ako bubny, chrastítka, koncovky, didgeridoo a mnohé ďalšie, vyzývam ich, aby používali svoj hlas, aby rozpohybovali svoje telo. Je totiž možné, aby spoznali čaro súzvuku skrze hudbu aj bez toho, aby boli skúsení hudobníci. To naopak môže byť niekedy na prekážku. Dôležité je hlavne to, aby boli otvorení novým výzvam, aby mali chuť spoznávať svoje hranice a prijať to, kde momentálne sú. Môže to byť radostné i smutné. V hudbe milujem humor a nevyspitateľnosť, prvokáciu a istú mieru náhody, na druhej strane si ctím rád a poriadok. Keď sa podarí tieto veci priviesť do rovnováhy vzniká celok, ktorým sa snažím obohatiť účastníkov mojich kurzov i seba samého.
Prirodzená hudba
Hudba až asi do trinásteho roku môjho života nebola pre mňa obzvlášť dôležitá, vnímal som ju iba ako spotrebiteľ. Potom som sa rozhodol, že začnem hrať na hudobný nástroj. A vtedy to začalo. Pomaly som začal odhaľovať, kadiaľ ma hudba môže viesť. Začal som s flautou a notami, ale to cesta nebola. Cvičenia boli pre mňa príliš nudné a tým pádom aj únavné. Takto ma hrať nebavilo.
Brat mi potom raz daroval šesťdierovú píšťalu. Vôbec som nerozumel prstokladu ani pravidlám hry na tento nástroj. Jedného dňa som sa vybral za mesto do polí, vytiahol tú píšťalku a začal hrať. Som si istý, že pre človeka zvonku to muselo znieť nesúladne, ale pre mňa to bol zlomový zážitok. Dostal som sa do stavu, kedy som mal pocit, že som nástrojom ďalšieho rádu, že som nástroj, cez ktorý prichádza hudba. Cez píšťalku, cezo mňa. A už som nemohol inak. Odvtedy som za týmto pocitom šiel a šiel, čakal na ďalšie stretnutia zo živou hudbou, ktorá zaznela a zase utíchla. Postupom času som sa naučil aj nejakú tu hernú techniku, ľudové pesničky, takže moje hranie nabralo aj formu. Potom som objavoval, ako súznieť v hre s inými. Objavoval som tiež, ako sa prirodzená hudba premieta do môjho života, ako sa môj život zkradlí v prirodzenej hudbe.
Hudba je dych, je tep, je zvuk našich krokov. Je to príjazd autobusu na točnu za nočného dažďa. Je to jazyk prírody, ktorým spievajú piesne aj nemé bytosti, skaly a údolia. Prirodzená hudba je jazyk, ktorý ma možnosť zjednotiť nás do jedného človečenstva, prekonať osobné rozdiely medzi nami a dodať nám odvahu k úprimnej blízkosti.